Počul som v jednom rádiu o detskej Halloween party (keď som bol malý, bývali ešte večierky), ktorá končila jedením hot-dogov (to bolo dosť zdôrazňované, žeby na počesť strýčka Sama?) a ohňostrojom. Pohanské, či predkresťanské tradície, prosím, nech oživuje, kto cíti, že jeho poslaním je práve to, ale nech to myslí vážne, nech z toho nerobí frašku a hlavne nech sa netvári, že staro-nová a prekrútená tradícia, vytrhnutá z koreňov a kontextu, sa má najneskôr do dvoch rokov rozšíriť tak, že sa bude týkať denného režimu a peňaženky každého z nás. Detské hlavičky ovládnuť humbugom je, bohužiaľ, to najľahšie. Predkresťanské myslenie Keltov, starých Slovanov, Germánov a iných bolo predovšetkých bytostne prepojené s prírodou. Nebolo o pyrotechnických pomôckach, ohňostrojoch, hot-dogoch, ani o marketingu a biznise.
Ďalšia správa, ktorú som jedným uchom zachytil, bola o oslave konca moslimského ramadánu – dosť ma sklamalo, že dnes je aj toto spojené s ohňostrojom, darčekmi a cukríkmi. Naše Vianoce boli tak nenapraviteľne skomercionalizované, že prežiť ich v pôvodnom chápaní ako duchovné sviatky vyžaduje poriadnu dávku vnútorného exilu. A Happy Birtday To You spievať, akosi z môjho hrdla nejde. Prečo by sme mali spievať tak? Prečo by sme nemali?! Srbské živijo mnoga ljeta je dnes už beznádejne out. Rád si zaspievam aj v angličtine - Wish You Were Here si zvyknem mrmlať na prechádzke lesom, ale už nechápem, prečo by sme mali priateľkám, priateľom, manželkám, manželom, deckám spievať nejaké H.B. Deckám sa to to zdá byť najprirodzenejšie na svete, ale nám stepným vlkom a bojovníkom s veternými mlynmi ani náhodou. Spomenul som si na Hesseho Stepného Vlka, milovníka Mozarta, ako každou svojou bunkou odmietal zvrhlý, nepočúvateľný a čo bolo možno najstrašnejšie, americký ... jazz...
Okrem západných vplyvov na našu kultúru, pôsobia aj východné – prináša ich východný vietor z Indie, Číny, Japonska, ... v posledných 15 rokoch dosť silný, ale slabý vánok vial už v 70. rokoch, ako by sa dalo dočítať napríklad v článku o histórii jogy v bývalom Česko-Slovensku ... o východných vplyvoch ale nabudúce, v pripravovanom článku s pracovným názvom Východný vietor. Viete si napríklad predstaviť, že by sme – namiesto Halloweenu - na uliciach blbli s maskami – sloními hlavami hinduistického božstva Ganesha? Robili z toho frašku? A od koho som počul najkrajšie slová o náboženskej tolerancii? Nie od kňazov, ani od politikov, ale paradoxne od jednej dosť pokleslej dámy, v interview, kde to povedala približne takto: „Vážim si každé náboženstvo. Mám ich v úcte všetky“.
Ak máte chuť a nemáte predsudky, môžete sa pozrieť na stránku kultu Wicca, ktorý je v anglosaských krajinách zrejme pomerne rozšíreným neo-pohanským smerom. Nejdem nič propagovať, ani odsudzovať, ale celkom zaujímavé je ich hlavné motto „Rob si čo chceš, pokiaľ to nikomu neublíži“ („If harm none, do as you will“). Možno iluzórne, ale dosť zaujímavé riešenie konfliktu medzi osobnou slobodou, morálkou a spoločenskou zodpovednosťou.
Bez toho, aby som niečo porovnával alebo nebodaj dával do súvislostí, pridávam link na rozhovor s Mirom Žiarislavom Švickým, ktorý sa u nás venuje histórii a duchovnu starých Slovanov – o spoločnosti Rodný kruh hovorí „Nie sme pohania“ (taký bol názov článku v časopise Diva), hovorí o „pôvodnom, prírodnom duchovne“.
A hlučná pouličná Halloween party 2006? Nie, ďakujem.
